10. den Borjomi - Vardzia - Kutaisi Airport

A mame tu posledne rano v Gruzinsku. Rychle rano. Rychlo dobalit batozinu. Konzumacia poslednych bufetovych ranajok v nasom **** hoteli Borjomi Palace. Ten hotel sme mali radi az pokym nam na otazku, ci si mozeme na cely den uschovat batozinu odpovedali zaporne. Tak sme odisli bez pozdravenia, po gruzinsky sme nepovedali ani kargat. Nastastie sme mali kamarata chlapika z turistickeho centra, ktory nam dovolil si uschovat nasu rozmernu baggage, rozumej asi 15 velkych ruksakov, u neho v office. Jeho office mal rozlohu 2x2m, teda sa tam vosiel prave on a tie ruksaky. Nastastie isiel s nami na celodenny vylet ako guide. Pocasie opat premenlive. Program bol vyjazd rano 9.00 z Borjomi, po ceste par zastavok na zaujimavych miestach s hlavnym cielom kamennym mesteckom Vardzia. Navrat do Borjomi 19.00.

Ako prve sme zamierili ku komplexu Green Monastery ukrytom hlboko v lese. Tu sa v davnych casoch ukryvali mnisi. Tu aj vela mnichov zomrelo a vystavuju ich kosti. Momentalne tam zije sedem mnichov, klasickym zivotom, bez elektriny a internetu. Zeleny sa mu hovori kvoli farbe kamenov, z ktorych je vybudovany a kvoli vsadepritomnej zelenej prirody navokol.

Toto miesto si vybrali aj preto, ze z okolitych svahov vyvieraju pitne pramene. Povedali nam, ze ked sa zo vsetkych napijeme, tak budeme zdravi a tak sme pili a pili.

Dalsou zastavkou bola najvacsia zrekonstruovana gruzinska pevnost nad mesteckom Akhaltsikhe. V roku 2012 do tohoto projektu naliali miliony dolarov a tak vzniklo mestecko v meste. Nachadza sa tam park, kostol, mesita, synagoga, muzeum, hotel a podobne. Toto miesto predstavuje to znak tolerancie. Stalo sa kulturnym srdcom mesta. Zvysilo cestovny ruch v celej oblasti. Samozrejme, ze sme tam stretli aj Cechov. Za spodnu cast sa neplati, za vrchnu cast sa plati 7lari, ale tam sme uz nesli, nasa cesta pokracovala.

Cesta viedla dalej na juh cez zelene udolia nad divokou riekou. Priblizili sme sa takmer k tureckej hranici a prave tu sa nachadza legendarne skalne mestecko Vardzia.

Vznik mesta sa datuje do 12. storocia. Je postavene v priesmyku kadial prichadzalo najviac vojenskych vyprav ci uz z Perzie alebo Turecka. Jaskyne vytesane do skalnej steny sluzili na schovavanie v pripade invazii. Zevraj sa tam nachadzalo okolo 3tisic jaskyn, ktore boli spolu poprepajane a zmestilo sa do nich 50.000+ ludi. Nebol to plne obyvany komplex, ale sluzil hlavne na ukrytie celej armady, ktora potom mohla necakane zautocit. V skalnom mestecku, ktore bolo cele pod zemou a pozostavalo cca z 15 poschodi, byvala aj kralovna Tamara Gruzinska. Nachadzal sa tam kostol, pekarna, knihovna, kupele, miestnosti na vino a podobne. V celom systeme bola voda distribuovana keramickym potrubim. Po zemetraseni sa znacna cast mesta zosunula do doliny a odhalila jaskyne ako ich mozeme vidiet v dnesnej podobe. Momentalne sa tam nachadza okolo 600 jaskym a pracuju na tom, aby odkryli aj dalsie este zasypane casti. Cena vstupu na tuto pamiatku je 3lari, teda asi 1,20eurocentov, co je fakt smiesne za takyto skvost. Staci si dat do vyhladavaca nazov Vardzia a clovek sa dozvie kus historie.

S nasim sprievodcom Arturom.

Tymto vyletom nase gruzinske dobrodruzstvo konci. Po prichode spat do Borjomi sme sa si dali veceru v nasej oblubenej restauracii Old Borjomi a to bola bodka. Uz len dlha cesta Brojomi - Kutaisi letisko - Budapest - Bratislava.

Toto bolo nase Gruzinsko. Naturalne. Krasne. Kaukazske. S kamaratmi. A novymi zazitkami.
Pozdravujeme vsetkych, ktori nas sledovali.
A ako sa hovori v Gruzinsku - madloba (dakujeme) a kargad (bye bye).

Danka & TomTom

9. den Borjomi

Posledny sutazny den na rieke Mtkvari padol na nedelu. Opat pocasie vselijake. Vpodstate kazdy den je tu aj pekne, aj prsi, vzdy ide len o to v ktorom case prsi. Vseobecne plati, ze na vode a na veceri nam dazd nevadi.

Dnesny pretek zacal sprintom, kde sme samozrejme busili co to islo. Trat bola ovela dlhsia ako mame natrenovane. Skoncili sme na 12. mieste a teda nasa vysledna pozicia v TOP10 bola otazna.

Z vysledkov sprintu sa vytvoril pavuk pre dalsiu disciplinu - paralelny sprint. Prvych sme dostali Lotysov a s prehladom sme ich porazili. V dalsej jazde nam prischli najlepsi Cesi a tak sme s prehladom prehrali. Tito Cesi nakoniec vyhrali cele preteky. My po vsetkych styroch disciplinach sme sa umiestnili na 10. mieste a tak o chlp sme si splnili ciel TOP10. Boli to velmi pekne preteky, dobre zorganizovane, pekna divoka rieka.

Tesne po pretekoch sme zavitali do blizkej hydroelektrarne kde pracovali Cesi. Ked zistili, ze sa tu budu konat preteky, prisli povzbudzovat a my sme ich vyuzili na prehliadku elektrarne.

Vecer nas cakal ceremonial a goodbye party, kde kazdy pretekar dostal flasku gruzinskeho vina.

8. den Borjomi

Sobotne rano nas privitalo dazdom. Avsak ked su preteky pocasie sa neriesi.

Na programe bol slalom v raftingu s dvomi jazdami, pricom lepsia sa vyhodnocuje. Na trati bolo 11 bran, z toho 8, ktore sa isli po prude a 3 cervene protiprudky. Po prvej jazde vela posadok minulo minimalne jednu branu a teda dostavali 50 trestnych sekund. Ani nas takato penalizacia neobisla. V druhej jazde sme zrychlili, rozhodcovia sa priklonili na nasu stranu a slalom sme nakoniec skoncili na 7. mieste.

Po dvoch disciplinach figuruje Cabanos Rafting team celkovo na 9 mieste a zajtra nas este caka sprint a paralelny sprint. Drzte palce!

7.den - Borjomi

Po vcerajsom otvaracom ceremoniali nas dnes cakal prvy sutazny den. Ti, ktori sleduju zavodny rafting vedia, ze klasicka sutaz pozostava zo styroch disciplin. Konkretne zo sprintu, h2h, slalomu a zjazdu.

Tu je to vsak inak a hned prvy den nas cakal najviac bodovany a najnarocnejsi zjazd. Po bohatych hotelovych ranajkach sme nastupili do autobusov a za 10 min sme sa ocitli na starte. Potom zacina klasicka rutina, zohnat raft, prezliect sa do neoprenov, dofukat raft, rozpadlovat sa na vode a cakat kym nas zavolaju na start.

Kedze pozname vela timov, ktore tu startuju, vedeli sme, ze prve priecky su nerealne. Ale samozrejme vzdy je otazne ako to skonci. Po 30min tahani na rychlej divokej vode s pocetnymi velkymi vlnami sme sa umiestnili na 11. mieste z 25 posadok. Pred nami boli cesi, rusi, kazasi, turci, gruzinci. Kedze to bol nas prvy dlhy zjazd tento rok, je to adekvatne umiestnenie a tesime sa na dalsie pretekarske dni.

Zajtra nas caka slalom. Rieka je stale dost vysoka a to velmi rychly. Na treningu sme mali problem s niektorymi kombinaciani branok, tak dame do toho vsetko a uvidime ako to vypali.

Dievcata v case nasho pretekania spoznavaju okolie a turistikuju v nedalekom narodnom parku. Dnes si dali vylet do prirodneho bazena v Mineral parku ( Tsar's sulphur bath).
Poobede sme sa vsetci stretli, dali si kratky chill out a potom sme opat zamierili do narodneho parku Borjomi-Kharagauli. Na recepcii nam odporucili vylet cez tiesnavu, ktora sa nachadza asi 20km od nasho hotela.  Vedeli sme, ze potrebujeme taxik a jeden sme odchytili hned po vychode z kancelarie. mal klasicke osobne auto a nas bolo sedem. Nemal s tym problem a nakoniec sa teda nachadzalo v aute osem ludi, s tym ze Majkl a ja sme sedeli v kufri. Taxikara sme sa opytali, ci nas moze pockat pri vstupnej brane do parku tri hodiny, suhlasil a za obojsmernu jazdu si zarobil 60 GEL co je asi 24€.

Sice hlasia na kazdy den dazd, pekne pocasie je vzdy aspon do 18 a potom zacne poprchatalebo prsat. Pre istotu do ruksakov vzdy balime prsiplaste. Narodny park Borjomi je zaujimavy aj tym, ze dokazete kracat niekolko hodin a nestretnut jedineho cloveka. Pocas nasho vyletu roklinou sme minimalne 10x krizovali potok, co bola najzabavnejsia cast vyletu. Postupne zo 14 noh zostalo suchych len 9.

Okrem toho, ze sme zabludili, trasa bola velmi pekna a pripominala slovensku prirodu.

PS: za tyzden v gruzinsku sme si vsimli nasledovne veci:
Nikto tu neriesi kolko ludi cestuje v aute, videli sme aj pripad, kedy cestovalo 11 ludi v 5miestnom aute. Volanty tu maju nalavo aj napravo.
Takmer do kazdeho jedla davaju kopor. Monika nema rada kopor.
Velmi vela ludi tu fajci. Je to ako na Slovensku pred 20 rokmi. Fajci sa vsade - v restauraciach, na zachodoch, a na vsetkych spolocenskych priestranstvach.
Den kedy nestretnete kravu sa vam nerata. Dnes sme opat par skoro zrazili.

6.den Borjomi - Likani (Danka)

Chalanom sa zacali preteky, tak sme si rozdelili program. mamina to nebude citat rada, no s Monikou a Luckou sme sa rozhodli vydat sa na kratsiu turu do borjomskeho narodneho parku. Prvy problem nastal par minut po starte, kedy sa nam nedarilo vysvetlit taxikarom, ze borjomsky park je az 10km za dedinou, lebo tak sme to nasli v bedekri. Po konzultacii s miestnou info kancelariou, sme zistili, ze registracny office do parku je len 1 km od nas. ou. Zaujimavostou je, ze do parku je vstup volny no treba sa vzdy zaregistrovat a dostat opravnenie na  vstup.

Nasa trasa zacinala z dediny Likani, ktora je asi 4km od Borjomi. Od vstupu do parku sme nestretli zivu dusu, iba tieto vevericky

Strme stupanie v ihlicnatom lese nas doviezlo az na hreben, a dalsia cast tury pokracovala hore dole po nom, az sme boli odmenene takouto vyhliadkou na cele udolie

Potom uz len strmy zostup cez bahno a ihlicie, prebrodit rieku, zahnat hada a dole v dedine sme sa odmenili pivkom. 

Ako tri baby na ceste sme putali pozornost miestnych, rozhodli sme sa nenastupit do BMWcka ani Medaka a vratit sa k tym nasim najlepsim chlapom.

5. den Borjomi

Po vcerajsom lejaku, opat vyslo slniecko. Dnesny den sme stravili spoznavanim Borjomi. Je to kupelne mesto, ktore zazilo najvacsiu slavu este za sovietskeho zvazu a teraz sa znovu snazi zaujat. Cestari pokladaju nove cesty, stankari si premalovavaju svoje predajnicky, vyzera to ze sezona 2016 bude velka. Nase nohy si to hned rano zamierili krizom cez mesto do Mineral parku. Maju tam aj takyto pekny loopovy most, kde kazdemu napadne, ci by sa to dalo prebehnut. Nedalo.. teda minimalne nikto z nasej particky by to nedal.

Cestou do parku to vyzera ako na jarmoku a samozrejme aj my sme chceli ochutnat rozne miestne mnamky. Na fotke Danka ochutnava tradicnu sladkost - churchkhela (curcchela), ktora sa predava pri ceste po celej krajine. Turisti ju volaju aj gruzinsky snickers. Su to bud vlasske alebo lieskove oriesky navlecene na snurke a obalene v koncentrovanej hroznovej stave. V skutocnosti to bolo ovela menej sladsie ako sme si mysleli.

Dalsim trhakom, ktory sme doslova trhali, boli ovocne koze. Sladke aj kyselkave. Urcite sme si ich tu nekupili poslednykrat.

V Mineral parku, do ktoreho stal vstup 0.20€, sme si spravili 4hodinovu prechadzku. Najprv sme nase flasky naplnili mineralnou vodou Borjomi, ktora ma slano-syrovu chut a celkom zapacha. Potom sme spravili poslednu gruzinsku fotku celej nasej ekipy. Lukas a Miska nas opustili a zostalo nas uz len 10. Isli prebadat hlavne mesto - Tbilisi. Mozete si vsimnut, ze na fotke sa nachadza aj pes, to uz je tu nejak zvykom. Hlavne Danka a Lucka maju k tymto tvorom blizko a chytaju skoro kazdeho. Niektorych si samozrejme chcu aj zobrat domov.

Na konci parku sa nachadza prirodne kupalisko s 27st vodou otvorene do polnoci. Ked vyjde cas isto pojdeme vyskusat. Cely park je lokalizovany do velmi peknej doliny, cez ktoru preteka divoka bystrina. Momentalne je po vcerjasom dlhotrvajucom dazdi este divokejsia. 

Dalsou etapou prechadzky bol vystup na nahornu plosinu, kde nic nie je, ale je to tam pekne cisto od prirody.

Pre neturistov ide na nahornu plosinu aj lanovka. My sme ju sice nevyuzili, ale vyhlady na mestecko Borjomi sme mali zasluzene a rovnake.

Kedze sme sa uz pocas prveho dna naucili dve zakladne slovicka: dakujem -  madloba, ahoj - gamarjoba, citaj gamardzoba, miestni nam lezia pri nohach. No teda nie uplne lezia, ale aspon sa usmeju a komunikuju.

Po vylete sme si dali opat gruzinske narodne jedlo v nasej oblubenej restike - Khachapuri, tentokrat so syrom vo vnutri aj na povrchu. Bola to pre nas velka porcia, tak sme si museli zabalit na horsie casy. Cena je 10 GEL, teda cca 4€, podobne ako na Slovensku.

Potom sme sa zvysok dna zabavali na hoteli. Nas hotel vyzera ako palac, takze sa tu citime fajn. Zajtra nam zacinaju raftove treningy, voda vyzera extremne, 25 muzskych timov, budeme informovat.