Budapest - Kutaisi - Mestia - Chvabiani
Dnes to bol velmi velmi narocny den. Najprv som to odsoferoval z BA do BUD na letisko, kde sme nechali auto. Tam pre nas prisiel minibus a za 10 min nas doviezol na letisko. Maju tam takyto system, ked chcete usetrit. Po islo vsetko po masle. zabalili sme ruksaky do folii a checkovali sa. Let do Gruzinska je celkom kratky tri hodiny, teda hodinu stupate, hodinu spite a hodinu pristavate. Mali sme nocny let so zaciatkom o polnoci a kedze je v Gruzinsku 2-h posun, vystupovali sme 5,00 miestneho casu. Hned sa na nas vrhli miestni, ze nas odvezu kam chceme. Nemali sme nic dohodnute, tak sme museli hrat. Samozrejme ako vzdy najprv ponukali vysoke ceny - 35 lari (1euro=2.5lari), potom sme sa zacali pytat inych a uz to klesalo. Nakoniec sme cestovali za 25 lari na osobu 6 hodinovy transport. Problem bol jedine v tom, ze sme cestovali 11 ludia v aute pre 9. A tak sme si cestou striedali sedacky, na ktorych sedeli dvaja. Je to vpohode, ale nie ked cestujete 6 hodin. Vladko zaspal na polke sedacky a Majklovi poriadne strpol zadok. A kedze sme v noci spali max 1 hodinu, hlavy lietali po celom aute. Danka mi spala na nohe, Luki nechtiac na ruke, ja neviem po sediacky spat, tak som si uzival vyhlady.
Cestou bolo stale na co pozerat, zasnezene stity a divoke rieky. Nejedenkrat sme si vzdychli, oj, ako by sme si tu a tu rieku zraftovali. Parkrat sme stali, lebo fakt 6 hodin je dost, hlavne ked nema kazdy vlastne sedadlo. Na obrazku nasa particka na jednej z prestavok.
Po prichode do Mestie, sme si dali obed ala Chatchapuri a podobne. Taketo veci su chutne a zasytia minimalne na par hodin.
A zacali sme prvu etapu nasho niekolkodnoveho hikingu. Trasa mala sice len 15km, ale prevysenie cez 500m a celkovo nam trvala 5 hodin. Nohy mame este v pohode. Ale lamely vo fotoaparate pravdepodobne budu mat svalovicu, pretoze bolo co fotit. Ziadni ludia, len same kravy, prasce a kone. Fakt, ze same kravy..a neskutocna priroda.
Ked sme nevladali, tak sme pozerali do mapy, co vsetko nas este caka. Trasa bola lemovana malymi dedinkami s tradicnymi svanskymi obrannymi vezami.
Takze hodiny sme putovali len my dvaja a nestretli zivu dusu. Len tieto..
Ked sme uz nevladali, ociti sme sa v dedinke, ktorej nazov si nevieme zapamatat a hned nas odchytil miestny biznisman a opytal sa nas, ci nehladame noclah. S usmevom a s radostou v hlase sme povedali ano. Co je dobre, vie aj trochu po anglicky. Po teplej sprche sme mali vydatnu tradicnu gruzinsku veceru.
Momentalne sedime v ich obyvacke s jeho mamou, dcerou, vnuckou, strykom a ostatne vztahy sme este nepochopili. Naucil nas aj zakladne gruzinske frazy, co v najblizsich dnoch urcite vyuzijeme.
Jeho syn, policajt z Mestie, nam spravil prehliadku miestnej obrannej veze. Co bol nas sen a teda to hodnotime ako velky zazitok! Dokonca to bolo aj dost fyzicky narocne, liezt po rebrikoch cez 5 poschodi a cez uzke otvory.
Tymto koncime dnesny skvely no narocny den a zajtra sa chystame dalej, do bieleho snehu za nami!
Pozdravujeme z Gruzinska, PPP!
D+T
Dnes to bol velmi velmi narocny den. Najprv som to odsoferoval z BA do BUD na letisko, kde sme nechali auto. Tam pre nas prisiel minibus a za 10 min nas doviezol na letisko. Maju tam takyto system, ked chcete usetrit. Po islo vsetko po masle. zabalili sme ruksaky do folii a checkovali sa. Let do Gruzinska je celkom kratky tri hodiny, teda hodinu stupate, hodinu spite a hodinu pristavate. Mali sme nocny let so zaciatkom o polnoci a kedze je v Gruzinsku 2-h posun, vystupovali sme 5,00 miestneho casu. Hned sa na nas vrhli miestni, ze nas odvezu kam chceme. Nemali sme nic dohodnute, tak sme museli hrat. Samozrejme ako vzdy najprv ponukali vysoke ceny - 35 lari (1euro=2.5lari), potom sme sa zacali pytat inych a uz to klesalo. Nakoniec sme cestovali za 25 lari na osobu 6 hodinovy transport. Problem bol jedine v tom, ze sme cestovali 11 ludia v aute pre 9. A tak sme si cestou striedali sedacky, na ktorych sedeli dvaja. Je to vpohode, ale nie ked cestujete 6 hodin. Vladko zaspal na polke sedacky a Majklovi poriadne strpol zadok. A kedze sme v noci spali max 1 hodinu, hlavy lietali po celom aute. Danka mi spala na nohe, Luki nechtiac na ruke, ja neviem po sediacky spat, tak som si uzival vyhlady.
Cestou bolo stale na co pozerat, zasnezene stity a divoke rieky. Nejedenkrat sme si vzdychli, oj, ako by sme si tu a tu rieku zraftovali. Parkrat sme stali, lebo fakt 6 hodin je dost, hlavne ked nema kazdy vlastne sedadlo. Na obrazku nasa particka na jednej z prestavok.
Po prichode do Mestie, sme si dali obed ala Chatchapuri a podobne. Taketo veci su chutne a zasytia minimalne na par hodin.
A zacali sme prvu etapu nasho niekolkodnoveho hikingu. Trasa mala sice len 15km, ale prevysenie cez 500m a celkovo nam trvala 5 hodin. Nohy mame este v pohode. Ale lamely vo fotoaparate pravdepodobne budu mat svalovicu, pretoze bolo co fotit. Ziadni ludia, len same kravy, prasce a kone. Fakt, ze same kravy..a neskutocna priroda.
Ked sme nevladali, tak sme pozerali do mapy, co vsetko nas este caka. Trasa bola lemovana malymi dedinkami s tradicnymi svanskymi obrannymi vezami.
Takze hodiny sme putovali len my dvaja a nestretli zivu dusu. Len tieto..
Ked sme uz nevladali, ociti sme sa v dedinke, ktorej nazov si nevieme zapamatat a hned nas odchytil miestny biznisman a opytal sa nas, ci nehladame noclah. S usmevom a s radostou v hlase sme povedali ano. Co je dobre, vie aj trochu po anglicky. Po teplej sprche sme mali vydatnu tradicnu gruzinsku veceru.
Momentalne sedime v ich obyvacke s jeho mamou, dcerou, vnuckou, strykom a ostatne vztahy sme este nepochopili. Naucil nas aj zakladne gruzinske frazy, co v najblizsich dnoch urcite vyuzijeme.
Jeho syn, policajt z Mestie, nam spravil prehliadku miestnej obrannej veze. Co bol nas sen a teda to hodnotime ako velky zazitok! Dokonca to bolo aj dost fyzicky narocne, liezt po rebrikoch cez 5 poschodi a cez uzke otvory.
Tymto koncime dnesny skvely no narocny den a zajtra sa chystame dalej, do bieleho snehu za nami!
Pozdravujeme z Gruzinska, PPP!
D+T
:*
ReplyDelete