Dnes sme maly jediny ciel - transport zo severogruzinskej Mestie do stredogruzinskeho Borjomi. Vedeli sme, ze to bude dlha a tazka cesta a aj bola. Nastastie sme si vecer dopredu rezervovali marschrutku a tak nas rano cakali len bohate ranajky, rychle nakupky a mohli sme vyrazit. Predpoved pocasia bola dazd cely den na celom uzemi Gruzinska a tak sa aj stalo. Presli sme takmer pol krajiny v dazdi a so soferom, ktory dostaval mikrospanky. Bolo to dost nebezpecne, hlavne vo Svanetii, kde je asi sedemnasttisic zakrut a rokliny. Sofer zaspal viackrat, striedali sme sa pri nom vpredu vsetci a snazili sa ho zabavat ako sa len dalo. niekedy sme mu museli kricat ake prekazky pred sebou vodime, co ho vzdy na chvilu vytrhlo zo spanku. Ak by sme nahlas nezakricali "most!" Asi by netrafil odbocku a skoncili by sme v rokline. Po 8 hodinach sme to ale zvladli a uspesne dorazili do Borjomi, vacsieho kupelneho mestecka, kde ostaneme najblizsich 5 dni.
Cesta to bola fakt narocna, tak sme oddychovali ako sa len dalo. A pokial sme spali, nebali sme sa o vlastny zivot. Vzadu sa spalo najlepsie, bolo kde opriet hlavu a hlavne vyfukove plyny boli statne citelne pri kazdom stupani.
O to viac sme si uzili spolocnu veceru po uspesnom prichode do Borjomi.
Cesta to bola fakt narocna, tak sme oddychovali ako sa len dalo. A pokial sme spali, nebali sme sa o vlastny zivot. Vzadu sa spalo najlepsie, bolo kde opriet hlavu a hlavne vyfukove plyny boli statne citelne pri kazdom stupani.
Inak sme mali v marschrutke zabavu. A nic lepsie ako cestovat sa v takom pocasi nedalo robit.
No comments:
Post a Comment