Po vcerajsom lejaku, opat vyslo slniecko. Dnesny den sme stravili spoznavanim Borjomi. Je to kupelne mesto, ktore zazilo najvacsiu slavu este za sovietskeho zvazu a teraz sa znovu snazi zaujat. Cestari pokladaju nove cesty, stankari si premalovavaju svoje predajnicky, vyzera to ze sezona 2016 bude velka. Nase nohy si to hned rano zamierili krizom cez mesto do Mineral parku. Maju tam aj takyto pekny loopovy most, kde kazdemu napadne, ci by sa to dalo prebehnut. Nedalo.. teda minimalne nikto z nasej particky by to nedal.
Cestou do parku to vyzera ako na jarmoku a samozrejme aj my sme chceli ochutnat rozne miestne mnamky. Na fotke Danka ochutnava tradicnu sladkost - churchkhela (curcchela), ktora sa predava pri ceste po celej krajine. Turisti ju volaju aj gruzinsky snickers. Su to bud vlasske alebo lieskove oriesky navlecene na snurke a obalene v koncentrovanej hroznovej stave. V skutocnosti to bolo ovela menej sladsie ako sme si mysleli.
Cestou do parku to vyzera ako na jarmoku a samozrejme aj my sme chceli ochutnat rozne miestne mnamky. Na fotke Danka ochutnava tradicnu sladkost - churchkhela (curcchela), ktora sa predava pri ceste po celej krajine. Turisti ju volaju aj gruzinsky snickers. Su to bud vlasske alebo lieskove oriesky navlecene na snurke a obalene v koncentrovanej hroznovej stave. V skutocnosti to bolo ovela menej sladsie ako sme si mysleli.
Dalsim trhakom, ktory sme doslova trhali, boli ovocne koze. Sladke aj kyselkave. Urcite sme si ich tu nekupili poslednykrat.
V Mineral parku, do ktoreho stal vstup 0.20€, sme si spravili 4hodinovu prechadzku. Najprv sme nase flasky naplnili mineralnou vodou Borjomi, ktora ma slano-syrovu chut a celkom zapacha. Potom sme spravili poslednu gruzinsku fotku celej nasej ekipy. Lukas a Miska nas opustili a zostalo nas uz len 10. Isli prebadat hlavne mesto - Tbilisi. Mozete si vsimnut, ze na fotke sa nachadza aj pes, to uz je tu nejak zvykom. Hlavne Danka a Lucka maju k tymto tvorom blizko a chytaju skoro kazdeho. Niektorych si samozrejme chcu aj zobrat domov.
Na konci parku sa nachadza prirodne kupalisko s 27st vodou otvorene do polnoci. Ked vyjde cas isto pojdeme vyskusat. Cely park je lokalizovany do velmi peknej doliny, cez ktoru preteka divoka bystrina. Momentalne je po vcerjasom dlhotrvajucom dazdi este divokejsia.
Dalsou etapou prechadzky bol vystup na nahornu plosinu, kde nic nie je, ale je to tam pekne cisto od prirody.
Pre neturistov ide na nahornu plosinu aj lanovka. My sme ju sice nevyuzili, ale vyhlady na mestecko Borjomi sme mali zasluzene a rovnake.
Kedze sme sa uz pocas prveho dna naucili dve zakladne slovicka: dakujem - madloba, ahoj - gamarjoba, citaj gamardzoba, miestni nam lezia pri nohach. No teda nie uplne lezia, ale aspon sa usmeju a komunikuju.
Po vylete sme si dali opat gruzinske narodne jedlo v nasej oblubenej restike - Khachapuri, tentokrat so syrom vo vnutri aj na povrchu. Bola to pre nas velka porcia, tak sme si museli zabalit na horsie casy. Cena je 10 GEL, teda cca 4€, podobne ako na Slovensku.
Potom sme sa zvysok dna zabavali na hoteli. Nas hotel vyzera ako palac, takze sa tu citime fajn. Zajtra nam zacinaju raftove treningy, voda vyzera extremne, 25 muzskych timov, budeme informovat.
No comments:
Post a Comment